Kontaktné zatepľovacie systémy sú priemyselne vyrábané výrobky, ktoré sa dodávajú ako súbor výrobkov a využívajú sa ako tepelná ochrana budov. Na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností sa KZS dávajú na vonkajšiu stranu starých alebo nových stien alebo stropov nad otvorenými priestranstvami. Obsahujú špeciálne spájacie prostriedky (napr. soklové lišty, rohové profily a pod.), aby sa spojili s priľahlými časťami budov (napr. otvormi, nárožiami, parapetmi atď.). KZS chránia pred poveternostnými vplyvmi a zlepšujú optický vzhľad budovy. Nezvyšujú stabilitu steny alebo stropu, na ktoré sa použili Na označenie kontaktných zatepľovacích systémov sa používa aj skratka E T I C S, odvodená z anglického názvu External Thermal Insulation Composites Systems. Kontaktné zatepľovacie systémy sú na báze tepelnej izolácie z expandovaného (penového) polystyrénu EPS alebo na báze minerálnej vlny.
Kontaktný zatepľovací systém je zložený stavebný výrobok. Od roku 1992 sa za zatepľovací systém spľňajúci požiadavky pokladal taký, pre ktorý autorizovaná osoba (TSUS) vydala technické osvedčenie. Od roku 1998 môže byť na stavebnom trhu a môže sa zabudovať zatepľovací systém, pre ktorý podľa zákona o stavebných výrobkoch vydalo osvedčovacie miesto certifikát preukázania zhody. Certifikát sa vydáva pre určenú skladbu zatepľovacieho systému na základe skúšania vlastností jednotlivých komponentov a ich súčinnosti v systéme. Európske technické osvedčenie systému ETA (European Technical Approval) vydáva osvedčovacie miesto na základe skúšania podľa ETAG 004 Technické osvedčenie je spracované vždy pre konkrétnu skladbu komponentov (stavebné výrobky na vytvorenie jednotlivých vrstiev a doplnky – profily, rozperné kotvy a pod.). Pri zámene komponentov a kombinácií rôznych systémov nie je zaručené dosiahnutie požadovanej kvality a najmä životnosti zateplenia.
Jednotlivé systémy zatepľovania sa zhotovujú podľa technologického predpisu konkrétneho zatepľovacieho systému. Technologický predpis obsahujúci skladbu zatepľovacieho systému, komponenty a ich vlastnosti, postupnosť vytvárania, podmienky zhotovovania a najdôležitejšie detaily je súčasťou záväzných dokumentov každého KZS.
Kontaktné zatepľovacie systémy sa vyznačujú uplatňovaním aj mokrých procesov pre vytvorenie jednotlivých vrstiev. Jednotlivé vrstvy systému sú vytvorené so vzájomným celoplošným kontaktom. Pripevňovacími prvkami a doplnkovými profilmi sa zabezpečuje vzájomné spolupôsobenie jednotlivých vrstiev a pôvodnej konštrukcie. Kontaktný zatepľovací systém sa skladá zo:
- spojovacej vrstvy (lepiaca malta),
- tepelnoizolačnej vrstvy,
- výstužnej vrstvy s výstužnou mriežkou,
- povrchovej vrstvy so základným alebo egalizačným náterom.
|
Obrázok 1: Charakteristická skladba kontaktného zatepľovacieho systému |
Kontaktné zatepľovacie systémy sa rozlišujú podľa:
- pripevňovania tepelnoizolačných dosiek:
- lepené,
- lepené a dodatočne pripevňované rozperkovými hmoždinkami,
- mechanicky pripevňované,
- lepenie podľa nanášania lepiacej malty (bielej alebo šedej farby) môže byť:
- - kombinovane pásovo a terčovo (na tepelnoizolačné dosky),
- - celoplošne (na tepelnoizolačné lamely),
- pripevňovanie sa robí rozpernými kotvami rôzneho druhu:
- rozperné kotvy s trnom (kolíkom) z plastu,
- rozperné kotvy s kovovým tŕňom (kolíkom) z antikoróznej ocele,
- rozperné kotvy s kovovým skrutkovacím tŕňom (kolíkom); rozperné kotvy (tanierové hmoždinky) sa skladajú z hlavy (taniera), drieku a tŕnu (kolíka); tanierová hlava rozpernej kotvy priemeru 60 – 80 mm nesmie byť s hladkým povrchom a musí mať otvory pre zabezpečenie spojenia a súčinnosti jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému; dĺžka drieku rozpernej kotvy sa stanovuje ako súčet:
- kotevnej dĺžky (minimálne 60 mm),
- hrúbky povrchovej úpravy pôvodnej konštrukcie,
- hrúbky lepiacej vrstvy (2 – 3 mm podľa nerovnosti povrchu pôvodnej konštrukcie),
- hrúbky tepelnoizolačnej vrstvy,
- mechanické pripevňovanie prichytávacími lištami (pripevňované k podkladu skrutkovými príchytkami) k podkladu a súčasným spájaním tepelnoizolačných dosiek medzi sebou; uplatnenie vyžaduje používanie profilovaných dosiek (s rýhou) z penového polystyrénu alebo minerálnych vlákien.
- tepelnoizolačnej vrstvy z:
- dosiek veľkosti 1 000 x 500 mm :
- samozhášavý penový (expandovaný) polystyrén EPS,
- vytlačovaný (extrudovaný) polystyrén XPS,
- dosiek na báze minerálnej vlny MW (minerálnovláknité dosky),
- minerálnovláknitých lamiel veľkosti 1 000 x 200 mm,
 |
 |
Obrázok 2a: Pohľad na nalepenú mechanicky
pripevnenú tepelnoizolačnú vrstvuz penového
polystyrénu |
Obrázok 2b: Kombinácia tepelných izolácií
pri zohľadnení požiarnej výšky stavby (miestami
sú minerálnovláknité dosky nesprávne kladené
na strih); zatepľovanie vykonávané zo závesnej
lávky |
- výstužnej mriežky s alkáliovzdornou úpravou:
- povrchu (do disperzných mált),
- v hmote (do silikátových a minerálnych mált),
- povrchovej vrstvy s členením podľa:
- omietok :
- silikátových a minerálnych vyznačujúcich sa odolnosťou proti zašpineniu, s minimálnym obsahom organických látok a dobrou priepustnosťou vodnej pary,
- disperzných a silikónových vyznačujúcich sa vyššou pružnosťou, odolnosťou proti zašpineniu, nižšou priepustnosťou vodnej pary, širokým sortimentom farebných odtieňov,
- dekoratívnych z kremičitých kamienkov z prírodných pieskov rôznej farby a frakcie na akrylátovej báze,
- štruktúry (podľa škrabania a veľkosti plniva 2-4 mm hrúbka vrstvy je určená veľkosťou plniva):
Rozperné kotvy sa rozlišujú aj podľa materiálu podkladu (pôvodného materiálu obvodového plášťa). Do porobetónu sa používajú špeciálne kotvy. Vŕtanie do porobetónu sa musí vykonávať vŕtačkou bez príklepu. Kotviaca dĺžka do všetkých materiálov by mala byť najmenej 60 mm (pokiaľ sa nepožaduje v projektovej dokumentácii ináč). Kotevná dĺžka sa uvažuje iba v neporušenej hmote pôvodnej konštrukcie bez omietky. Na miestach staticky viac namáhaných je potrebné uplatniť kovový tŕň namiesto plastového. Pri uplatnení KZS je potrebné zvážiť aj rozdielnu objemovú hmotnosť jednotlivých tepelnoizolačných materiálov: 15 kg/m3 penový polystyrén, 160 kg/m3 dosky na báze minerálnej vlny, 90 kg/m3 lamely na báze minerálnej vlny.
Súčasťou zatepľovacích systémov sú rôzne profily a lišty, ako napr.: soklová lišta, rohová a kútová lišta, kombilišta, dilatačný profil a pod. Jednotlivé zatepľovacie systémy sú kompletizované uvedenými profilmi rôzne. Niektoré zatepľovacie systémy sa zakladajú bez soklovej zakladacej lišty. Niektoré systémy zase uplatňujú rohové lišty na všetkých nárožiach. Používajú sa aj lišty, na ktorých je natavený na obidve strany prečnievajúci pás výstužnej mriežky. Jednotlivé druhy kontaktných systémov sa nerozlišujú v principiálnej skladbe, ale iba vo vlastnostiach materiálov jednotlivých vrstiev a sortimente doplnkov.
Obrázok 3: Zatepľovanie obvodového plášťa realizované z lešenia |
Osobitnou skupinou kontaktných zatepľovacích systémov sú transparentné zatepľovacie systémy skladajúce sa z:
- dosiek transparentnej tepelnej izolácie (platne s kapilárami z polykarbonátu (sústava trubiek kolmá na fasádu) celoplošne nalepených pomocou čierneho absorbčného lepidla na masívny podklad (pôvodnú konštrukciu),
- výstužnej vrstvy – sklená textília s transparentným lepidlom,
- povrchovej vrstvy – sklená omietka (omietka zo sklených granúl).
Transparentné tepelnoizolačné prvky s povrchovou úpravou sa nalepujú do vynechaných plôch v kontaktnom zatepľovacom systéme.
Zatepľovanie sa môže zhotovovať zo závesnej lávky (obrázok 2b) alebo z lešenia (obrázok 3). Môže sa realizovať aj zo zdvíhanej lávky. Závesná lávka sa nemá použiť, keď už je obnovený a zateplený strešný plášť. Lávky nie je možné použiť, ak má budova šikmú strechu. Výhodou zatepľovania z lešenia je, že je možné celé pracovisko ochrániť sieťami. Tieto ochraňujú plochu zateplenia pred priamym pôsobením dažďa, ale aj zmierňujú aj priame oslnenie, a tým aj nežiadúce vysýchanie v lete.
Zatepľovanie obvodového plášťa je najvhodnejšie vykonávať ako súčasť komplexnej obnovy budovy. Z uvedeného dôvodu je potrebné zachovať postupnosť, ktorou sa zaručí požadovaná životnosť všetkých vykonaných stavebných úprav. Pred zateplením obvodového plášťa by mali byť obnovené všetky vystupujúce konštrukcie (balkóny, lodžie a pod.). Najvhodnejšie je uskutočniť výmenu okien. Nemali by byť zasklené lodžie. Vhodné je začať obnovu strešným plášťom. Oplechovanie atiky sa montuje až po zateplení obvodového plášťa rovnako ako oplechovanie parapetu. Dôležité je pri príprave oplechovania parapetu (smaltovaných plechov) navrhnúť šírku so zohľadnením hrúbky dodatočného zateplenia. Pred začatím zatepľovania obvodového plášťa sa musí odmontovať bleskozvod a namontujú sa nové dlhšie kotvy zohľadňujúce hrúbku zatepľovacieho systému.
Poznámka:
Kontaktné zatepľovacie systémy boli prevzaté z publikácie Sternová a kol. Zatepľovanie obvodových plášťov budov.Bratislava:Eurostav, 2002
, využíva publikačný a redakčný systém 
