Telefón/Fax: +421 (0)2 492 28 511

Najčastejšie otázky

  1. Kde sú podrobne vysvetlené nové požiadaky od 1.1.2016

    OZ Združenie pre zatepľovanie budov tieto nové požiadavky vyplývajúce z Vyhlášky MDVRR SR č.364/2012 Z.z. v súlade s tepelnotechnickou normou STN 73 0540-2 rozracovalo a vydalo v dvoch technických informáciách:

    Technická informácia č.1 " Tepelná ochrana obvodového plášťa budov pomocou ETICS",  uvádza princípy navrhovania ETICS podľa nových  predpisov zavedených revíziou STN 73 2901 a STN 730802/ Z 2

     Technická informácia  č.2 „Zásady navrhovania ETICS z hľadiska protipožiarnej ochrany budov“ predkladá rozhodujúce nové riešenia protipožiarnej ochrany budov podľa nových predpisov zavedených s platnosťou od 1. septembra 2015  a to cez princípy navrhovania  tepelnoizolačných systémov  predovšetkým v závislosti  na účele a výške budovy.

    Obe tieto technické informácie sú  v  plnom znení uverejnené na webe www.zpzb.sk

    v stĺpci PREDPISY pod položkou Technické infomácie združenia

  2. Čo je potrebné urobiť skôr než sa vlastníci bytov rozhodnú zatepliť svoj dom?

    Rozhodnutie o zlepšení tepelnej ochrany stavebných konštrukcií je prvým krokom. Za týmto nasleduje potreba určiť skutočný stav stavebných konštrukcií, určiť postup odstránenia nedostatkov a stanoviť predpokladané náklady. Najlepšie je obrátiť sa na správcu, ktorý by sa mal v mene vlastníkov bytov obrátiť na odborníkov.
  3. Je pre všetky paneláky vhodný jeden spôsob zatepľovania? Ak áno, ktorý?

    Systémy zatepľovania sa odlišujú svojou podstatou pôsobenia. Známe sú v zásade dva princípy tepelnoizolačných (zatepľovacích) systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty sa odlišujú aj skladbou a cenou. Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce kontaktné tepelnoizolačné systémy, (ETICS), ktoré na stavebný trh dodávajú viaceré firmy, ktoré by mali mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré boli vydané doklady technického posudzovania. Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia (predpokladaná životnosť je 30 rokov).
  4. Akú životnosť má zateplenie?

    Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa EAD, európskeho harmonizovaného dokumentu ETAG 004 – metodického predpisu na europské technické posúdenie, vonkajšie tepelnoizolačné systémy v Europskej únii majú preukázať životnosť minimálne 25 rokov. Prvé prehliadky obnovených budov zo sedemdesiatých rokov  minulého storočia nepreukazujú potrebu zámeny pôvodných  materiálov, pokiaľ tieto budovy boli zhotovené kvalitne, zvhodných materiálov a vykonávala sa na nich potrebná udržba. Progam zatepľovania bytových budov začal v roku 1992 , takže

    aj tieto domy preukazujú požadovanú životnosť a tá sa po ich udržbe bude dať predĺžiť.

  5. Vyžadujú vonkajšie kontaktnétepelnoizolačné systémy špeciálnu starostlivosť?

    Vonkajšie kontaktné tepelnoizolačné systémy  (ETICS) majú ako povrchovú úpravu omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.
  6. Existuje pre bytové domy aj iný ekonomický spôsob úspory energie než je zatepľovanie?

    Zníženie spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých účinkov zateplenia. . Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu pri zachovaní pôvodného stavu prináša so sebou zvýraznenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov – plesní. Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných konštrukcií panelových, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je významná obnova bytových domov. Podľa vyhlášky MDVRR SR

    č.364/2012 Z. z v súlade s normou STN 73 0540-2 je od 1.1.2016 požadovaná ultranízko-enegetická úroveň výstavby, ktorá sa má dosiahnúť aj pri obnove budov, ak je to technicky, energeticky a ekonomicky možné.

  7. Ovplyvňuje farba efektívnosť zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, prečo je to tak?

    Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s tepelnou prijímavosťou (akumuláciou) tepla a dĺžkovými zmenami vplyvom rozdielu teplôt. Zvýšenie teploty vrstvy spôsobuje väčšie dĺžkové zmeny. Pohltivosť tepla ovplyvňuje farba povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu.
  8. Budovu možno zatepliť zvonka aj znútra, kedy je ktorý spôsob vhodnejší?

    V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a  vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Obyčajne v okrajových častiach (v kútoch), najmä posledného podlažia, vznikajú plesne.
  9. Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní?

    Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie  alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu či už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému, alebo vynechaním, napr. rôznych profilov a tmelov.
  10. Ako sa im vyhnúť?

    Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu; čo sa  týka projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.
  11. Súčasné novostavby bytových domov sa stavajú už so zateplením, alebo to nie je pravidlom?

    Na trhu je dostatok stavebných výrobkov, ktoré umožňujú dosiahnutie požadovaných parametrov  u novostavieb aj bez dodatočného zateplenia. Technológia dodatočného zateplenia (ako to vyplýva aj z terminológie) je určená najmä na zabezpečenie požadovaných parametrov tepelnej ochrany existujúceho, v minulosti postaveného fondu. Pri realizácii nosnej časti obvodového plášťa novej budovy ako monolitickej železobetónovej konštrukcie

    je dodatočné zateplenie nevyhnutnosťou. Tu je však vhodné uplatniť, v závislosti na účelu stavby aj odvetrané tepelnoizolačné systémy

  12. Bolo dodatočné zatepľovanie bytových domov potrebné aj v iných štátoch alebo je to špecifikum Slovenska?

    S dodatočným zatepľovaním sa v západnej Európe začalo už v 60-tych rokoch minulého storočia. Zatepľovanie v súčasnosti v týchto krajinách (aj keď tieto práce majú na väčšej časti fondu budov za sebou)  však nekončía. Pre zvýšené požiadavky tepelnej ochrany budov prikročujú aj tu k ďalšej obnove týchto budov a to zdvojením ETICS, výmenou okien a pridaním tepelnej izolácie do striech, prípadne ďalších deliacich stavebných konštrukcii.

    V danom prípade nejde len o zatepľovanie, ale  najmenej o významnú obnovu budov a tak

    sú v súčasnosti aj u nás stanovené formy podpory.

  13. Aké systémové poruchy sú problémom slovenských panelákov?

    Bytové domy v Slovenskej republike sú postavené v 23. krajských materiálových variantách. Systémové poruchy týchto panelových domov vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvniť uživateľ svojím konaním,ale na druhej strane pokial by sa tieto poruchy neodstranili včas, mohli by viesť až k haváriám. Ich odstránenie jednoznačne predchádza postupu obnovy bytového domu. Postupne bolo vytypovaných 12 systémových porúch, ktoré súvisia s konkrétnymi stavebnými sústavami a sú obsiahnuté v prílohe zákona č.443/2010 Z. z. o dotáciach na rozvoj bývania a  o sociálnom bývaníi spolu s návrhom riešenia ích odstránenia.
  14. Kde sa správca môže informovať, ak chce dať skontrolovať stav domu?

    Podľa podmienok stanovených  v zákone č. 443/2010 Z.z. odborný posudok, ktorým sa potvrdzuje alebo nepotvrdzuje výskyt systémovej poruchy, spracováva autorizovaný inžinier zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo organizácia, ktorá takéto osoby zamestnáva.
  15. Majú nárok na štátnu dotáciu (na opravu poruchy) aj obyvatelia domu, v ktorom sú všetky byty v osobnom vlastníctve?

    Podmienky pre poskytovanie dotácie na odstránenie systémových porúch nerozlišujú typ vlastníctva bytov.
  16. V akom prípade strácajú obyvatelia domu nárok na štátnu dotáciu?

    Všetky tieto dôvody sú uvedené v už spomínanom zákone č. 443/2010 Z.z. Jednoznačne však vtedy, ak sa na ich dome systémová porucha nevyskytuje, alebo s odstraňovaním systémovej poruchy začali skôr, ako bola prijatá ich žiadosť na poskytnutie dotácie.
  17. Môžu opravy systémových porúch realizovať bežné stavebné firmy, alebo sú potrebné špecializované?

    Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplením, je nevyhnutné využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na práce zatepľovania. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o. v Bratislave.
  18. Aké ďalšie známe formy finančnej podpory obnovy bytovej budovy, konkrétne zatepľovania sú dostupné?

    Je ích niekoľko a je potrebné poznať nielen formu a výšku podpory, ale aj ích výhodnosť a podmienky poskytovania. ŠFRB poskytuje výhodný stavebný  úver na 20 rokov na účel podpory obnovy bytovej budovy až do výšky 100 eur/ m2  zatepľovanej plochy, s nízkou úrokovou sadzbou. Úver sa poskytuje len raz, preto je  predovšetkým vhodné využiť všetky účely podpory obnovy bytovej budovy ( modernizácia budovy, systémové poruchy a zateplenie bytovej budovy). Účelové úvery  na obnovu ( rekonštrukciu ) bytovej budovy poskytujú stavebné sporiteľne, ale aj ďaľšie bankové subjekty. Využiť ponuku stavebných sporitelní je výhodné najmä vtedy, ak sme začali šetriť skôr.. V ponuke komerčných bánk je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch je  i výhodnejšia forma ručenia.

     

  19. Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny?

    Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto okná sú zdrojom najväčších úspor. Samozrejme záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tzv. životnosti morálnej. Okná, aspoň všade tam, kde nie je nútené vetranie, zabezpečujú aj výmenu vzduchu v miestnosti. Ovplyvňuje sa tým relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti. Krátkym, ale intenzívnym vetraním sa vymení vlhký vnútorný vzduch za vzduchu vonkajší s nízkym obsahom vlhkosti. Výmena okien by sa mala uskutočniť pred zateplením obvodového plášťa, čím sa zvýši teplota na vnútornom povrchu obvodového plášťa. Výmenou okien za nové, tesnejšie sa mení vlhkostný režim v miestnostiach. Pri zníženej výmene vzduchu narastá relatívna vlhkosť vzduchu, čím môže pri nezmenených tepelnoizolačných vlastnostiach obvodového plášťa skôr dochádzať k rastu plesni. Zvýšením vnútornej povrchovej teploty obvodového plášťa vplyvom zateplenia na vonkajšom povrchu, vrátane ostenia, nadpražia, parapetu, sa toto nebezpečie odstráni.
  20. Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii na báze penového polystyrénu (EPS), sa konštrukcia príliš uzavrie a „nedýcha"?

    Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a  stavebných konštrukcii difúzny odpor. Čím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru. Difúzny odpor závisí aj na hrúbke materiálu. Vhodnosť použitia jednotlivých tepelnoizolačných materiálov (tepelná izolácia na báze minerálnej vlny alebo penového polystyrénu) závisí na vlastnostiach pôvodných konštrukcii a na obsahu vlhkosti a teplote vzduchu v miestnostiach budovy. Rozhodujúcou podmienkou pre výber tepelnoizolačného materiálu, ale aj zatepľovacieho systému je účel budovy. V budovách na bývanie, administratívnych budovách apod. nepôsobia významné zdroje vlhkosti a preto je možné na zateplenie uplatniť kontaktné tepelnoizolačné systémy s tepelnou izoláciou či z penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Budovy, ako napr. plavárne s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokou vlhkosťou, je potrebné  zatepliť odvetraným         tepelnoizolačným systémom s tepelnoizolačnou vrstvou na báze minerálnej vlny. Vhodnosť uplatnenia navrhovaného systému je vždy potrebné preukázať výpočtom.
  21. Ako sa správať, aby sa predpokladané úspory dosiahli?

    Ak sa aj uskutočnia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory energie a tieto práce budú vykonané v potrebnej kvalite vytvoril sa len predpoklad pre dosiahnutie úspor energie. Skutočné úspory energie ovplyvní vlastník svojím správaním. Správne zateplená budova i pri 21-22 stupňov tepla vytvára potrebnú vnútornú pohodu a preto túto teplotu je potrebné pravidelne regulovať cez termostatické ventily. Treba si vytvoriť vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach. Veľkú pozornosť je potrebné venovať vetraniu. Má byť intenzívne a pomerne krátke. Podobne sa je potrebné správať i pri spotrebe teplej vody a elektriny. Konečné úspory energie v byte a v bytovom dome ovplyvňuje jeho vlastník svojím správaním zameraným na šetrenie energii v byte a v budove.
  22. Aký význam má pre vlastníka budovy výber zhotoviteľa, ktorý má licenciu?

    Pri  výbere zhotoviteľa   zatepľovacích prác na stavbe, ktorý má na tieto práce licenciu od TSÚS n. o.,alebo EUCERT,s.r.o. si vlastník vyberá  aj systém  zatepľovania.  Kvalita  prác  zhotoviteľa je  kontrolovaná  treťou nezávislou  stranou, ktorá je akreditovaným inšpekčným orgánom pre overovanie kvality stavebných prác a realizuje sa  systém  zatepľovania na ktorý je doklad  Vyhlásenie o parametroch na základe Nariadenia(EÚ)  č. 305/2011   o   stavebných  výrobkoch. Kvalifikácia zhotoviteľa akreditovaným inšpekčným orgánom je požadovaná normou  STN 73 2901  (čl. 3.3) a tá  je záväzná cez § 43g ods. 2 Stavebného zákona.

  23. Podľa čoho sa navrhuje hrúbka tepelnej izolácie v zatepľovacom systéme?

    Hrúbka  tepelnej  izolácie  vo vonkajšom  kontaktnom  tepelnoizolačnom  systéme -ETICS aplikovanom  na obvodovom plášti sa navrhuje postupmi, ktoré vyplývajú z STN EN ISO 6946 a  STN EN ISO  13790, pričom je potrebné preukázať  splnenie  štyroch  kritérií  reprezentujúcich  požiadavky na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa STN 73 0540-2: 2002  Tepelnotechnické  vlastnosti  stavebných  konštrukcií   a  budov. Tepelná  ochrana.  Časť 2 : Funkčné vlastnosti.

    Znamená to, že nepostačuje navrhnúť hrúbku tepelnej izolácie pre výsek obvodového plášťa na neprekročenie maximálnej normou stanovenej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla UN  (W/(m2.K), ale je nutné navrhnúť potrebnú hrúbku s ohľadom na splnenie hygienického kritéria, t.j. zabezpečenia vnútornej povrchovej teploty vyššej ako je kritická teplota rizika rastu plesní v miestach tepelných mostov pri uvažovaní teplotných a vlhkostných podmienok pôsobenia podľa lokality osadenia budovy a účelu užívania miestnosti. Takto navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie by sa malo preukázať splnenie energetického kritéria (pri uvažovaní počtu dennostupňov 3422 K.deň) určeného v závislosti na faktore tvaru budovy. Navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie v súčinnosti s ostatnými úpravami by sa malo preukázať splnenie potreby tepla na vykurovanie spĺňajúce predpoklad dosiahnutia aspoň triedy energetickej hospodárnosti B podľa vyhlášky MVRR SR č. 346/2012  Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.v znení neskorších predpisov

  24. Je potrebné po zateplení budovy predložiť energetický certifikát?

    Zateplenie obvodového a strešného plášťa sú dôležitou súčasťou významnej obnovy s výrazným podielom na znížení potreby tepla na vykurovanie. Uvedená zmena kvality tepelnej ochrany sa vo väčšine prípadov uskutočňuje v rámci riadneho stavebného konania na základe stavebného povolenia. Znamená to, že ako súčasť projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu by malo byť spracované projektové energetické hodnotenie tepelnej ochrany (aj zateplením) podľa vyhlášky MVRR SR č. 364/2012 Z.z.  a ku kolaudácii by mal byť spracovaný energetický certifikát budovy na základe výpočtu energetickej hospodárnosti budovy a zatriedenia budovy do energetickej triedy. Predloženie energetického certifikátu vyžaduje zákon č.555/2005 Z. z. i v znení jeho neskorších predpisov.
  25. Prečo obnova budov podľa smernice 2002/91/ES a zákona č. 555/ 2005 Z. z. je „významná"?

    Podľa preambule smernice 2002/91/ES obnova  existujúcich budov  väčšieho rozsahu by sa mala považovať za príležitosť  prijať hospodárne  opatrenia  na  zlepšenie  energetickej hospodárnosti.  Zlepšenie   celkovej   energetickej hospodárnosti však nemusí nevyhnutne znamenať celkovú obnovu budovy, ale mala by sa obmedziť na  tie  časti, ktoré  sú  najdôležitejšie  z  hľadiska energetickej hospodárnosti budovy a  je finančne výhodná.  Dodatočné náklady  pri  takejto  obnove  by   sa  mali  vrátiť  pomocou   dosiahnutých   úspor   energie   počas  časového  obdobia   súvisiaceho   s  očakávanou  technickou   životnosťou   investície. Tento rozsah obnovy v smernici nazvaný ako „major renovation" bol preložený ako významná obnova a definovaný v duchu smernice v § 2 ods. 7  zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Táto definícia prešla do novely smernice (2010/31/EÚ) a aj do zákona  č. 300/2012 Z.z. s tým, že minimálny rozsah obnovy budovy bol stanovený na 25%  podiel  plochy obvodového plášťa budovy